Tichá cirkev

Na rozdiel od toho, čo duchovní a morálni učitelia vyučujú, Ježiš Nazaretský neponúkal návod na svetské šťastie, ani na sociálny poriadok - presne naopak; povedal svojím učeníkom, aby vzali svoj kríž (ten obraz používal dávno pred ukrižovaním) a prihotovili sa na utrpenie. Varoval ich, že svet ich bude nenávidieť, ako nenávidel Jeho: vraj to je osud kresťanov.

Keď celá rímska ríša za cisára Konštantína prestúpila na kresťanstvo a vznikla kresťanská civilizácia zdalo sa, že vek martýrstva sa skončil. Mnohí západní kresťania sa stále nazdávajú, že to obdobie už patrí minulosti; že je to ctihodná, ale veľmi vzdialená historická fáza. Ale k najintenzívnejšie prenasledovaniu kresťanstva nedochádzalo v rímskom impériu, lež v 20. storočí, zvlášť v komunistickom svete. O tomto zoširoka píše Robert Royal v knihe "Katolícki martýri 20. storočia" (Crossroad Publishing).

Je ťažké vypočítať alebo čo i len odhadnúť počet katolíkov a iných kresťanov, povraždených modernými tyraniami. Ale to číslo istotne ide do desiatok miliónov, i keď je niekedy ťažké rozlíšiť medzi tými, ktorých zavraždili kvôli ich špecifickému náboženstvu a tými, ktorých zabili z iných dôvodov: etnických alebo sociálnych. Ale i tak platí, že napriek nedávnym ohováračským kampaniam nacisti a komunisti považovali katolícku cirkev za svojho úhlavného nepriateľa.

Triumf komunizmu v katolíckej Strednej Európe po II. svetovej vojne - trpký to plod anglo-americkej aliancie so Sovietskym zväzom - priniesol so sebou zúrivé útoky nakatolíkov. A predsa, všíma si Royal, len veľmi málo z nich sa vtedy vzdalo svojej viery, i keď im hrozilo mučenie a smrť. Mieru odvahy týchto katolíkov výstižne popisuje výpoveď istého jezuitu o mukách, akými ich trápili v albánskych väzenských táboroch:

"Väčšinu z nich bili po holých pätách drevenými palicami; lýtka a sedaciu časť tela im narezali, pod kožu im vtreli nemletú soľ a ranu potom opäť zašili; nohy im ponorili do vriacej vody, až tkanivo začalo odpadávať a potom im do rán vtreli soľ; achillovu šľachu im prepichovávali horúcimi drôtmi. Niektorých zavesili za ruky aj na tri dni a nedali im jesť; umiestňovali ich do ľadu a ľadovej vody, až takmer zamrzli; do uší, nosa, úst, genitálií alebo konečníka im umiestnili elektrické drôty; pod nechty im napichali ihličie a potom ho zapálili; nútili ich zjesť kilo soli a potom im 24 hodín nedovolili napiť sa; pod ramená im umiestňovali horúce uvarené vajíčka; vytrhávali im bez umŕtvenia zuby; priviazali ich za nákladné autá a vláčili; zatvárali ich do samotiek a upierali im potravu a vodu, až takmer zomreli; nútili ich piť svoj vlastný moč alebo jesť vlastné výkaly; držali ich v jamách plných výkalov, ponorených až po krk; umiestňovali ich na posteľ s klincami a potom telo zaťažovali ťažkým materiálom; umiestňovali ich do klietok s klincami, ktoré v pravidelných intervaloch rýchlo otáčali..."

Ako poznamenáva Roayl, Danteho učenec: "Tento smutný popis dokazuje takú vynaliezavosť v mučení, aká prekračuje aj medze Danteho trestov, ktoré svedčia o úžasnej predstavivosti, keď popisuje peklo." Takisto strašný je fakt, že našli ľudí, ktorí boli ochotní robiť toto za peniaze bez toho, aby pritom neodpadli. Títo martýri nielenže ochotne zomierali, ale často ešte aj odpúšťali svojim vrahom a požehnávali ich - presne v duchu Krista. Royal ďalej popisuje aj iné podobné historky - prekvapivé, neuveriteľne odporné, inšpiratívne - z Ruska, Ukrajiny, Mexika, Španielska, Nemecka, Poľska, Litvy, Rumunska, z Latinskej Ameriky, Číny, Kórey, Vietnamu, Afriky a iných krajín. Kristove varovania očividne stále ešte platia.
Ale prečo sa o tomto nikdy nehovorí?

Nie je prekvapujúce, že to ignoruje liberálny Západ; prekvapujúce je to, že smutný osud svojich spolubratov ignorovali americkí katolíci. Blahobytní americkí katolíci sa starajú len o to svoje; sú príliš sústredení na zamedzenie počatia a ženské kňažky a potom im nezostáva čas myslieť na tých, ktorí sú na tom oveľa horšie.
Ako povedal pred smrťou v roku 1970 statočný rumunský biskup Júliu Hirtea: "To nie my mlčíme. Nie my sme tichou cirkvou, ale toto je tu preto, lebo nikto sa nás nezastáva."

zdroj: Proti Prúdu